Jesenné Dolomity na bicykloch

Kedže v okolí Cortiny som bol už na skialpoch a s deťmi aj turisticky, po dohode s kamošmi sme sa rozhodli preskúmať okolie aj na bikoch. Pôvodne sme chceli ísť traja v júni, ale nakoniec sa naša skupina rozrástla na 6 osôb na rôznych typoch bicyklov. Mali sme žiletkára, vďaka požičovni Život s bicyklom aj ebike, ale najväčšia skupina sme boli na trailových mtb.

Začali sme hneď zostra

Termín bol daný začiatkom septembra. S ubytkom sme čakali do poslednej možnej chvíle ako sa vyvinie počasie. Asi sedem dní pred odchodom sme si definitívne zabookovali pekný penzión na kopci neďaleko Toblachu v dedinke Villabassa.

Ale naspäť kvôli čomu sme sem prišli. Hneď prvý deň bola predpoveď výborná, a keďže na Sella Rondu to nebolo ďaleko, dohodli sme sa, že sa vyberieme tam.

Žiletkár išiel klasický okruh po asfalte – proti smeru hodinových ručičiek a my na MTB sme mali rovnako 2 možnosti – zelenú – proti smere hodinových ručičiek, ale my sme si vybrali oranžovú trasu po smere hodinových ručičiek. Obe sú s využitím lanoviek, ale určite to stojí za to.

Za deň sme nastúpali po svojich asi 500 výškových, ale nazjazdovali asi 4500. Bol to riadny záhul najmä na brzdy, ale kto má trošku techniku aj na traily určite si príde na svoje. A tie výhľady.

Corvara, Arraba, Marmolada, ValGardena – všetko ikonické lyžiarske strediská, ktoré sa čoraz viac v lete stávajú aj bikerským rajom. My sme si to naplno užili.

Dolomity - deň 2.

Počasie vyzeralo z rána dobre, ale na poobedie už hlásili nejaké búrky. Tak sme trošku prispôsobili program a išli sme autom až k jazeru Misurina. Tu sme už vytiahli biky a všetci spolu – teda každý svojim tempom sme sa postupne šplhali až pod legendárne Tre Cime na chatu Auronzo. Miestami stúpanie dosahovalo až 18 %, ale kto pozná stúpanie na Sitno a hlavne posledné metre nemohol byť prekvapený.

Samozrejmosťou bola výborná kávička a nejaký ten croissant na chate. Keďže počasie ešte držalo vybrali sme sa 1 skupina dole až do Toblachu, kde sme sa napojili na výbornú, jemne štrkovú cyklotrasu smerujúcu z Cortina d’Ampezzo. V Toblachu sme stihli ešte aj výborný neskorší obed a dážď nás zastihol až na terase pri vínku čo už nikomu z nás nevadilo.

Kráľovská etapa a stretnutie s lamami

Deň 3 mal byť vyšperkovaný kráľovskou etapou. Autom sme sa presunuli do dediny Sexten neďaleko Toblachu. Auto sme zaparkovali pri kostole a popod lanovku sme cyklotrasou vystúpali až na vrchol lyžiarskeho strediska Monte Elmo. Tu sme stihli ľahký obed, neodmysliteľnú kávu a šup ho ďalej smerom k chate Sillianer Hutte. Išli sme hrebeňom presne po Taliansko – Rakúskej hranici. Cesta bola technicky náročná, miestami sme museli tlačiť, resp. niesť bicykle aj dole kopcom ale za celý čas sme po hrebeni za chatou už prakticky nikoho nestretli – teda vlastne stretli. Pod jedným z vrcholov sa páslo asi 6 lám. Tie sme teda nečakali. Cestou sme stretávali kravy prakticky na každom kroku – ale lamy 🙂

V sedle Passo Silvella, ktorá je aj jedným z check pointov Stonemana, sme sa pre únavu a neskorý čas rozhodli zísť do doliny a následne naspäť do Sextenu. Po cca. 8 hodinách a 1800 výškových metroch v poctivom teréne to bolo dobré rozhodnutie. Večer ešte dobrá večera a oddych na izbe.

Výhľadová trasa na záver

Na posledný deň sme si trasu zvolili ako výhľadovú. Kedže opäť hlásili pekné počasie, autom sme sa previezli do Cortina d’Ampezzo a vybrali sme sa pod Cinque Torri. Legendárnych 5 veží dalo poriadne zabrať, naše nohy už mali 3 dni výletov, kde rovinu veľmi nehľadajte. Ale ako sme sa blížili nad úroveň lesa výhľady opäť nedovolili zastať. Na chate sme si poriadne oddýchli, plánovali cestu dole a dospeli k záveru, že toto nie je náš posledný výlet do talianskych Dolomitov.

Ešte na úplný záver dňa sme si išli schladiť nohy a odvážnejší aj telá do úchvatného jazera Lago di Braies. Cesta k jazeru je mierne komplikovaná, kedže do 16 hod. je nutný permit. Ale my sme tam prišli až okolo 19 tej, slnko už bolo za skalou ale zato voda mala osviežujúcich 13 C.