V nasledovnej serií článkov by som vám chcel priblížiť jednu z najobľúbenejších disciplín horskej cyklitiky – MTB maratón. Opíšem vám jej špecifiká a uvediem fyzické zdatnosti športovca, ktoré si táto disciplína vyžaduje. Keďže je to disciplína, na ktorú sa špecializujem, pokúsim sa vám postupne opísať aj moju prípravu na túto disciplínu.
Čo vlastne MTB maratón je
MTB maratón alebo XCM (ang. cross country marathon) je pretek jednotlivcov, prípadne tímov, na vzdialenosť obvykle okolo 80km. Niektoré preteky merajú však až 140 kilometrov. Je to v podstate dlhšia verzia populárnejšieho a rozšírenejšieho XCO (cross country olympic). Časovo to vychádza na 3 až 5 hodín, ale pri dlhých maratónoch to môže byť až 7 hodín. MTB maratón je dostupný pre všetkých a zúčastniť sa národných a medzinárodných súťažiach môže ktokoľvek aj bez licencie. Aj to je dôvod prečo v poslednej dobe naberá táto disciplína na popularite medzi širokou verejnosťou. Na štart sa tak postavia „hobíci“ a výkonnostný športovci spolu s profesionálmi. Pre tých niekedy býva úspech aj keď takýto pretek dokončia. Je to pre nich výzva. Nemajú toľko času na tréning. Aj to je jeden z dôvodov prečo sa to volá maratón.
Trať MTB maratónu
MTB maratón sa zvyčajne uskutočňuje na veľmi rôznorodej trati . Organizátori trať „namocú“ na veľkom priestore a do trate zahrnú rôzny terén, technické pasáže, dlhé či krátke kopce, strminy, zjazdy ale aj rôzne zaujímavé časti ako jazda po hrebeni hôr, dlhé mosty, prejazdy cez dedinky, hrady, rôzne turistické atrakcie, stádo kráv :-), krásne lúky, tunely, potoky či turistické rebríky. Trate ale nebývajú tak náročné na techniku ako XCO. Dlhé stúpania sú základom každej trate. Za najdlhší kopec u nás sa považuje výšľap na Kráľovu Hoľu v rámci maratónu Horal vo Svite. Organizátori často do trate zahrnú miestne zjazdárske trate a rôzne singlíky. Bohužiaľ je tu často vyskytujúci sa problém s vlastníkmi pozemkov cez ktoré vedie trať na slovensku. Takto často trate MTB maratńov strácajú na atraktivite.
Trvanie maratónu
Maratón je špecifický najmä svojím trvaním. Udržať si dostatočne veľký výkon počas 4 hodín býva veľmi náročné. Pretekár sa musí naučiť neplytvať zbytočne energiou. Musí sa naučiť jazdiť maximálne úsporne, tesne pod anaeróbnym prahom, aby sa nezakyslil a ku koncu mohol vydržať tempo či dokonca zrýchliť .
Nad anaeróbnym prahom sa ani tí najlepší pretekári nedokážu udržať viac ako 2-2,5 hodiny. Potom im jednoducho dôjde. Odpália si všetky cukry a nemôžu pokračovať. Jazdu nad anp je dobré využiť do kopcov s následnou regeneráciou v zjazde, dobiehaní skupiny alebo v záverečných kilometroch. V MTB maratóne je sila pre dobrý výkon rovnako potrebná. Sila zabezpečí to, že pretekár nemusí toľko vstávať a šliapať zo sedla. Takto si ušetrí veľa energie.
Terén
MTB maratón sa jazdí v náročnom teréne. Vyžaduje si veľkú dávku technických zručností. Na trati sa nachádzajú samozrejme aj dlhé zjazdy a práve tu sa dá získať čas. Tu sa ukazujú rozdiely v kondícii aj v technike. Zjazdy môžu rozhodnúť preteky.
Maratón si vyžaduje ešte rovnako dôležitú zložku ktorou je koncentrácia. Je potrebné sústrediť sa naplno po celý čas pretekov. Udržanie koncentrácie aj po 4 až 5 hodinách jazdy je dôležité, aby pretekár neurobil chybu. Musí byť disciplinovaný a vyhnúť sa tak prípadnému pádu alebo nezablúdiť. Zablúdenie je bežná vec. Kvôli nesústredenosti pretekár prehliadne značenie a stratu už nemusí dohnať .
Zručnosti pretekára pri MTB maratóne
Pretekár zúčastňujúci sa MTB maratónu musí disponovať enormnou vytrvalosťou, silou, technickými a taktickými zručnosťami a nadpriemernou schopnosťou koncentrácie.
Vytrvalosť sa trénuje dlhými a pomalými jazdami. Mali by trvať viac ako samotný pretek. Niekedy až 7-8 hodín. Tí najlepší takýto tréning absolvujú pravidelne, niekoľko krát do týždňa. Tu sa tak isto rozvíja aj sústredenosť. Silu pretekári naberajú najprv v posilňovni s postupne zvyšujúcou sa záťažou a neskôr počas roka na bicykli s tzv. silovými intervalmi. Tie sa vyznačujú udržaním nízkej kadencie do kopca pri nižšej tepovej frekvencii.
Technické zručnosti sa naberajú samozrejme v teréne. Najlepšie pri pomalej jazde kedy je možné plne sústrediť sa na to čo robíte. Technika jazdy zahŕňa aj techniku šliapania. Je potrebné šliapať v plnom kruhu a čo najúspornejšie. Toto sa najčastejšie rozvíja na trenažéri kedy sa šliape vysokou frekvenciou pri nízkej tepovej frekvencii na ľahký prevod.
A nezabúdajte. Všetko je v hlave!
To by bolo v skratke k príprave vo všeobecnosti všetko. V nasledujúcich článkoch sa budem venovať mojej príprave podrobnejšie.
