Smolníckou dolinou som bicykloval minulý rok cez Štóske sedlo smerom na Štós. Už vtedy som si hovoril, že by som si to mal dať niekedy aj ďalej do obce Úhorná na povestné serpentíny. Keďže tento okruh vychádzal na skoro 180 km, nejak som sa k tomu nevedel odhodlať. Otec mi v takých prípadoch hovorieval „Ivo, nebuď sraľo“ a kým som sa spamätal, hodil ma do vody. A tak som v sobotu nasadol na svoj gravel a vyrazil za serpentínami.
Vyraziť treba skoro, cesta bude dlhá
Ráno vyrážam niečo po šiestej. Vzduch je nádherne čistý po daždi, nad lesom sa vznáša ľahký opar, cez ktorý prenikajú iskrivé lúče slnka a cesta sa leskne od stoviek sliziakov ako vo filme s Indiana Jonesom. Počasie mi vyšlo naozaj super. Ráno bolo síce chladnejšie, ale cez deň sa teplota pohybovalo okolo ideálnych 22 stupňov. Prvé kilometre poznám naspamäť, okolo Ružína, cez folkmársky kopec do Hnileckej doliny. Premávka takmer žiadna a tak mi cesta popri rieke parádne ubiehala až do Mníšku nad Hnilcom.
Smolnícka dolina a Úhorná
V Mníšku odbočujem vľavo do Smolníckej doliny. Tu cesta začína stúpať, ale nie je to nič hrozné. Odmenou je krásna príroda okolitých Volovských vrchov. V Smolníku tentokrát neodbočím a pokračujem rovno, smer Úhorná. Vzhľadom k tempu mám čas kochať sa nádhernými lesmi a lúkami okolo cesty. Medzičasy mám podľa plánu, nie je sa kam ponáhľať. Pred Úhornou míňam Úhorniansky tajch, pozostatok baníckej činnosti v doline. Voda je v ňom krásne čistá, ale teraz ešte poriadne studená. Úhorná je malá obec s asi 140 stálymi obyvateľmi. Ale podľa špzetiek na autách väčšina domov už patrí chalupárom. Nečudujem sa im, je tu naozaj nádherne a absolútny kľud. Pred jedným z domov som zbadal starého známeho z Košíc, tak som zastal trochu pokecať. Nevideli sme sa už pár rokov a oddych pred dnešným kráľovským stúpaním mi celkom prišiel vhod.

Hurá na serpentíny
A už ich vidím, parádne serpentíny ako v Alpách. Možno som divný, ale naozaj som sem šliapal 80 km, aby som sa teraz potil v strmom stúpaní. Značka na úpätí stúpania ukazuje 18%! To som ešte nevidel. Ani na Grossglockner High Alpine Road také čísla neboli. Skutočnosť ale nebola až taká strašná. Tipujem klasických 12%, viac mi neukázalo ani na Strave. Stúpanie je síce náročné, ale má len necelé 4 km, čo sa dá zvládnuť. Serpentíny sa krásne vinú z jednej strany úbočia na druhú. V hornej časti občas zastavujem urobiť fotku, výhľady na dolinu riečky Smolník sú nádherné. Pod vrcholom stúpania som minul odbočku ku Kaplnke Snežnej Panny Márie s údajne liečivým prameňom. Vrchol dosiahne cesta v Úhornianskom sedle s nadmorskou výškou 1000m.

Šupy – bomby dole a potom do Zádielskej doliny
Na druhej strane kopca ma čaká odmena – dlhý zjazd až do Krásnohorského podhradia. Odbočku na hrad Krásna hôrka tentokrát vynechávam. Keďže netúžim ísť po hlavnej ceste, v Krásnej hôrke odbočujem vľavo na červenú cyklomagistrálu Slovenský Kras. Je to síce značne rozbitá poľná cesta vhodná pre MTB bicykle, ale úsek nie je až taký dlhý a v Drnave sa, mierne zablatený a vytrasený, napájam znovu na asfaltovú cestu. Pedálujem popri potoku, krásnym údolím, ktorým cesta stále stúpa až po Zádielsku tiesňavu. Dole Zádielom sa bicyklovať nesmie, aby nedošlo na rozbitej ceste ku kolízii s chodcami. A tak zosadnem a tlačím bicykel tiesňavou. Aspoň mám čas vychutnať si známe vápencové steny – Zmývač krvi, Trojkráľový hrebeň, Cukrová homoľa, Čertova stena, Bašty… Z každej mám nejaký krásny zážitok.

Ještě jedno kafe bych si dal…
Táto pesnička Roberta Křesťana mi hrá v hlave už od Cukrovej homole a tak si dole v bufete objednávam kávičku, kofolu a doplním vodu do fliaš. Nohy vyzerajú v poriadku, až do Košíc to už je rovinka a tak zjem banán a sadám na bicykel. Najviac som sa bál, že bude na tomto úseku fúkať vietor ale je úplné bezvetrie. Tu už je to zážitkovo nudné, aj áut je už celkom dosť, ale našťastie krajnica je široká a kamióny dnes nejazdia. V Šaci už trochu chytám kŕče a tak neodbočím na Bukovec, ako som plánoval, ale pokračujem ďalej po rovinke do Košíc. Na pumpe si kupujem kolu, ktorá ma celkom naštartuje a posledných 20 km sa mi už šliape zase v pohode.
Domov prichádzam spokojný a poriadne umytý
Na konci Košíc začína pršať a tak zvyšných asi 12 km šliapem v daždi. Ani sa neobťažujem vybrať nepremokavú bundu, je príjemne teplo a dážď je osviežujúci. Domov prídem síce úplne mokrý, ale z bicykla aspoň umylo aj posledné zvyšky sliziakov. Celkom som najazdil 177 km s prevýšením 2.320 m. Parádna trasa, krásny deň 🙂