S myšlienkou absolvovať okruh okolo Tatier som sa pohrával už od jari. Leto bolo ale horúce, takže sa mi do takej dlhej túry veľmi nechcelo. Už som sa zmieril s tým, že táto akcia počká do ďalšej sezóny, keď mi v septembri zavolal Joži, že v sobotu má byť pekne a či neskúsime okolo Tatier. Predpoveď bola ozaj ideálna a tak som s odpoveďou dlho neváhal.
Štartujeme okolo Tatier z Nového Smokovca
Cyklistický okruh okolo Tatier je stále populárnejší. Trasa má približne 200 km (podľa toho, ktoré cesty zvolíte) a často sa jazdí rozdelená na 2, prípadne 3 dni. My sme sa samozrejme chceli pokúsiť dať to na jednu šupu, čo bolo vzhľadom na to, že ani jeden z nás zatiaľ takú dlhú jazdu neabsolvoval, pekná výzva.
Večer sme dorazili do Nového Smokovca, kde sme mali dohodnuté ubytovanie, aby sme mohli ráno vyraziť čím skôr. Výdatná večera u Manuela, zakončená fľašou kvalitného talianskeho vínka nás dobre naladila na zajtrajší výkon.
Ráno sa nám podarilo nasadnúť na naše vyraziť podľa plánu o siedmej a boli sme radi, že nás stúpanie na Štrbské pleso v rannej kose zahrialo. Od Štrbského nasleduje príjemný úsek z kopca v podstate až po Liptovskú Sielnicu, takže viac ako 50 km debatujeme a kocháme sa pohľadom na Vysoké a Západné Tatry. Zakecali sme sa až tak, že sme v Jamníku zle odbočili a nejaký kilometrík sme si pridali.
Na Huty treba zabrať a bude aj koláčik
Od Liptovskej Sielnice sa začína sklon obracať. Stúpanie na Huty prvýkrát preverí naše nohy a tu už sa vyzliekame do krátkych tričiek. Za Vyšnými Matiašovcami je stúpanie najstrmšie, potom nasleduje krátka rovinka a stupák pokračuje ďalej. Som celkom rád, že je tento kopec v prvej polovici trate. Konečne sme hore. Pri kolibe Holica chvíľu vychutnávame výhľad na Oravu a spúšťame sa dole cez Bielu Skalu až do Zuberca. Tu sme prešli okolo najzápadnejšej časti hrebeňa Tatier a dostávame sa na severnú časť okruhu.
V Zuberci sme presne v polovici trate a je najvyšší čas niečo zjesť. Zastavujeme v malej kaviarni Cafetérium, kde si dáme paniny a nealko pivo. Ja si nakoniec ešte dávam aj kávičku s koláčikom a posilnení znovu sadáme na oddýchnuté bicykle.
Pohľad na Tatry z poľskej strany
Zo Zuberca znovu stúpame a po chvíli mám pocit, že cheesecake uvidím znovu, ale o chvíľu už cítim ako ho spaľujem v stehnách. V Oraviciach je nejaké veselie, ale nezastavujeme, bicykle svištia dole kopcom až do Vitanovej. Odtiaľto je terén zvlnený až po hranicu v Suchej Hore. Na hraniciach sme o tretej, máme v nohách 125 km, pocitovo pohodička.
V Poľsku zase trochu do kopca a zjazdík do Zakopaného. Pred nami je ešte 60 km cez pár pekných kopcov a tak si dávame niečo na posilnenie. Ja polievku, Joži ovocno-zmrzlinový pohár. Keď znovu nasadáme na bicykle, cítim už v nohách nejakú únavu.
Ďalšie kilometre znovu šliapeme do kopca, tak sa nohy musia rýchlo prebrať. Premávka je tu celkom hustá, ale nevadí, rozprávať sa nám už veľmi nechce. Pri zjazde do Lysej Poľany už je slnko za kopcami a tak si oblekame znovu bundy. O šiestej sme na hranici a prechádzame cez most do Lysej Poľany.
A ešte jeden slovenský úsek
Stúpanie na Ždiar zvládame celkom v pohode, zapíname svetlá a tešíme sa, že si nohy oddýchnu pri zjazde do Tatranskej kotliny. To, že si neoddýchli, zisťujeme už o chvíľu pri stúpaní na Biele vody. Tu prichádza na nás kríza a tak si na parkovisku dávame poslednú prestávku, dojedáme poslednú tyčinku a voláme Jančimu nech objedná večeru, veď už je to len 10 km… Našťastie odhadol situáciu a počkal, kým nevidel naše svetlá na ceste, inak by sme mali večeru studenú. O 20,15 zosadáme z bicyklov pred Manuelom spokojní, že sme to zvládli. Bol to dlhý ale neskutočne parádny deň v ideálnom počasí.
Zhodnotenie
Jazdili sme na gravel bicykloch, Joži sedlal karbónový Superior, ja hliníkový Marin s celkom tučnými kolesami. Celkovo sme najazdili 203 km s prevýšením 2757 m.
Prejsť to za jeden deň je pre rekreačných cyklistov pekná výzva, ale kto sa na to necíti, môže si trasu rozdeliť na dva alebo tri dni. Zariadení na prespatie je cestou dosť. Rozhodne odporúčam absolvovať.
