Konečne sa mi uvoľnil víkend a jeden testovací Blizzard. Pretekal som úplne každý víkend od apríla. Bol som už psychicky unavený. Potreboval som také „motkanie sa“ na novom mieste, nových singláčoch a zjazdíkoch. Chcel som nabiť novú energiu a znovu objaviť tú neskutočnú slobodu cyklistiky. Kládol som dôraz aj na náročnosť terénu keďže som chcel dôkladne preveriť Blizzard pod mojím zadkom.
Výber padol na singláče pri Nitre
Plánoval som už dlhšie. Najprv som chcel vyraziť do Nízkych tatier alebo si šupnúť hrebeň Veľkej Fatry. Všetko ale zlyhalo z rôznych dôvodov. Rodinné povinnosti ma prinútili naplánovať si niečo v blízkom okolí, s nízkym nárokom na čas dopravy z Levíc. Štiavnické vrchy poznám ako moju izbu takže to nie. No a na výber som už ani veľmi nemal. Voľba teda padla na južnú časť Ponitria, resp. Zobor a jeho blízke okolie.
Podľa informácii ktoré som zohnal mal byť terén dosť členitý, skalnatý a korenistý na poriadne jazdenie. Že vraj sa tam dá poriadne vyblázniť. Bol som zvedavý. Po dvoch hodinách pri notebooku som mal ako taký plán trasy v sigma data centre o ktorom som vedel že aj tak určite nedodržím. Ako vždy (bohužiaľ neviem si pomôcť 🙂 ).
Zobor. Na mape taký nenápadný fliačik. O to ale viac ponúka športového vyžitia. Nachádza sa tu oficiálna cyklotrasa po hrebeni čo je tak trochu na Slovensku rarita. Siaha až do Penhýbľa vzdialeného cez 70km od Nitry. Dobrá výzva, avšak náročný terén pre skúsených jazdov sa nachádza len v prednej časti Ponitrianskej vrchoviny a to od Nitry po Žibricu (tu pokračuje veľký kus po asfalte).
Nachádza sa tu aj množstvo turistických chodníkov, po ktorých často vídavať jazdiť aj bikerov. Keď vystihnete správny čas, keď sa tu nachádza minimum peších turistov, tak je to jednoducho bikerov raj. Terén je tu iný ako v Štiavnických vrchoch. Je tu viac hrubých kameňov a piesočnatého povrchu. Nájdete tu aj niečo ako step (Nitrianska lesostep), singláče pomedzi stromy a po lúkach.
Pobaliť a vyraziť
OK, takže trasa je. Ešte pripraviť bike, žranicu, dres, gaťky … a … aha … helmu. Bike nakladám do môjho oveľa, oveľa lacnejšieho auta ako samotný bicykel o 11:00 ráno (aha, vlastne už obed). Pomaly vyrážam do Nitry.
Ako iste viete, Nitra nepatrí medzi najkľudnejšie a najjednoduchšie miesta čo sa dopravy týka. Toto je dôvod prečo proti vlastnej vôli parkujem v neďalekej obci Štitáre – kruháč, jednosmerka, zlé odbočenie na križovatke… Koniec koncov aj tak to bolo asi lepšie východiskové miesto ako Nitra.
Po zotavení z jazdy autom vychádzam na hrebeň už na bicykli po modrej turistickej trase. Asi po dvadsiatich minútach sa dostávam na hrebeň a mierim priamo na Zobor. Terén ja fakt náročný. Jeden hup, druhý, tretí, skalnatý zjazd, singláčik, strmý kopec, korenistý zjazd a ďalší strmší kopček. Ten ma prinútil… no, ako to povedať…. musel som tlačiť bycikel, lebo som nevládal. Potom znovu sadám a prechádzam cez Trojchotár.
Po chvíli ale musím znovu zosadnúť ak sa chcem dostať na Zobor a odbočiť z cykloturistickej trasy na turistickú. Červená cykloturistická pokračuje smerom na Tri duby kde sa nachádza ešte pár strmých výšľapov a viac technických častí. Dostávam sa na Zobor kde udržať sa na biku je fakt náročné, ale nejako to zvládam. Pokračujem smerom na Sedlo pod Zoborom kde do seba natláčam nejakú energiu a robím pár záberov na facebook.
Potom sa vraciam na križovatku kde som odbočil a pokračujem smerom na Tri duby, ďalej zjazdom na Meškov vrch, Pod Plieškov a na Liečebný Ústav Zobor (po červenej cykloturistickej). Tam sa otáčam a idem späť.
Spať na Tri Duby sa dá dostať štyrmi cestami (zelená, červená cykloturistická, modrá a zelená). Vyskúšal som všetky hore aj dole. Bola to fakt zábava. Krútil som sa tam a užíval si. Nejakých turistov som stretol aj zotri razy a už sa ma pýtali či ma to ešte baví. Najjednoduchší výšlap (a aj zjazd) je samozrejme po červenej cykloturistickej značke. Naopak najnáročneší (ale najkratší) je po modrej. Po modrej sa hore vyjsť vkuse na biku asi nedá. To by som musel mať vpredu 30-zubový prevodník. Vyskúšal som aj žltú smerom od Meškovho vrchu do Podhorian. Začína to nádejnými singláčmi, ale postupne sa strácajú a zbytok je nuda. Radím vám ak sa vám bude zdať, že to ide akosi príliš rovno a nudne otočte to, vyhnete sa tak ešte nudnejšiemu dlhému výšľapu.
Cestou spať sa ešte raz musím zastaviť na Zobore užiť si výhľad a potom hurá do auta a domov.
Na Nitrinske singláče sa iste vrátim
Poviem vám, ešte som sa asi nikdy tak nezabavil a tak nevychutnal si jazdu ako teraz. Úlohu tu zohrávalo viac faktorov, ale hlavne moja túžba konečne vypadnúť a kvalitné nitrianske trasy. Obvykle keď niekedy raz prejdem nejakú trasu už sa tam vracať nemusím. Tu ma to však bavilo a určité úseky som prešiel mnoho krát. Snažil som sa tu potrénovať hlavne techniku a to bolo viac ako postačujúce. Krútil som sa tam niečo cez 5 hodín. Rád sa sem vrátim ešte raz a vrelo to odporúčam aj vám.
Ak chcete podklad do cyklonavigácie: Stiahnite si GPS mapu >>
Odporúčam trasu si navrhnúť napríklad aj v programe Sigma Data Center alebo na webe hiking.sk a cykloserver.cz.
