Ligurská riviéra v Taliansku je známa dovolenková destinácia vyhľadávana najmä v letných mesiacoch pre krásne slnečné horúce pláže. My, enduro nadšenci, však túto destináciu poznáme ako trailový raj! Na pláž prichádzame šťastne zmordovaní po celodennej bajkovačke vychutnať si pivo pri západe slnka :).
Jar je na enduro bajkovačku ideálna
Keďže tu v lete býva príliš teplo na šliapanie do kopcov, najvyššia návštevnosť je na jar. Ideálny začiatok sezóny. Túto oblasť veľmi zvýraznila najmä svetová enduro séria – EWS. Zaručená kvalita a nenormálne množstvo trailov láka bajkerov z rôznych kútov sveta.
Opäť, ako aj minulý rok, si predlžujeme veľkonočné sviatky a vyrážame na nočnú jazdu dlhú asi 1200km. Treba spomenúť, že na západné pobrežie Talianska vedie pekná diaľnica, no poplatok vychádza na niečo cez 50€. Ubytovanie máme zajednané vopred, na internete je toho až-až. Vyberáme najkrajšiu terasu s výhľadom na more s predstavou večernej grilovačky a chladeného piva.
Po príchode a ubytovaní štelujeme bajky na lokálny prieskum trailov. Rock Machine Blizzard 90-27 je ideálny nástroj na tento typ zábavy. Vpredu Lyrik 170mm, vzadu 160mm zdvihu, pekne na pružinke :). A rovno otestujem aj nové „obutie“ od Panaracer, samozrejme „bezduš“, lebo je to tu samá skala.
Traily rovno za domom
Veľmi rýchlo si obľubujeme práve tie menej známe miestne traily, ktoré máme nad apartmánom, pretože nie sú tak rozbité a skoro nikoho tu nestretáme. Hravým, svičovým trailom sa dostávame priamo do Finale Ligure. Bikeshop-ov je tu viac, tak rovno v jednom zajednavame „shuttle“ na ďalší deň. Cena vychádza 10€ za jeden vývoz na osobu alebo 50€ za celodenné vyvážanie. Najpopulárnejšia zastávka je na začiatku flow-trailu Roller Coaster alebo sa dá pokračovať až na opustenú základňu Base Nato do cca 1100m nad morom (minulý rok tu bol v apríli ešte sneh). Tu začína niekoľko trailov rôznych obtiažností – a veruže by sa oplatilo nechať sa sem vyviezť aspoň 3x!
Bez Appky ani na krok
Po návrate a po megaporcii cestovín všetci pozeráme do appky Trail Forks a plánujeme rôzne kombinácie na nasledujúce dni. Každý výškový meter je dôležitý! 😀 Shuttle využívame za celý týždeň asi len 3x, aplikácia s trailmi je veľmi nápomocná a tak si prišlapávame väčšinou za svoje.
S veľkou obľubou sme vyhľadávali čierne traily (najťažšie-trailforks), aby sme zistili čoho sú naše enduro bajky schopné, ale taktiež naša fyzička a vo veľa prípadoch testujeme aj morálku. Až po pár dňoch sa ukázalo, že najťažšie traily sú značené červenou farbou :).
Počasie je dobré vždy …
V polovici „dovolenky“ už prichádza únava, a tak vôbec nevadí, že celý den prší, aspoň si odpočinieme a servis bicyklov sa už tiež hodí. Počasie sme zrovna nevychytali, na Slovensku bolo krajšie a teplejšie, ale takéto traily doma nemáme, takže chuť nás neopúšťa.
Ďaľší deň už sľubujú lepšiu predpoveď, no zobúdzame sa opäť do dažďa. Jasnou voľbou je skalnatý trail Scala Santa, ktorý sme si obľúbili ešte minulý rok. Žiadne blato a dokonca za mokra to na skale drží lepšie ako za sucha!
Ku koncu týždňa sa už zdá byť každý trail ťažký a hlava musí presviedčať telo, že ešte pár trailov zvládne. Postupne si začínam uvedomovať, že asfaltový výšľap je vlastne celkom príjemny odpočinok :D. Nezostáva už veľa času ani síl, a tak na záver dávame ľahšie traily na rozlúčku s vedomím, že o rok sa musíme opäť vrátiť a zdolať, čo sme nestihli…
Až tesne pred odchodom konečne vyšlo slnko, vychutnávame si poslednú rannú kávu na málo využitej premočenej terase.
Pri odchode je na teplomeri asi 24 stupňov, v šľapkách na pumpe si kupujem nanuk. Po pár hodinách cesty už znovu prší (neskôr aj sneží) a ja v aute kutrem, čo by som si na seba ešte obliekol :D.
Krásna destinácia, ktorú určite všetkým odporúčam. Nie je to blízko, ani lacnejšie ako napríklad Saalbach, ale má to svoje talianske čaro, rôznorodé traily aj prírodu. Hlavne tie traily! 🙂
